Prečo mám rada nedele večer.
Deti. Deti sú radosť, sranda, plno nových zážitkov, starostlivosť, vyčerpanie, pochopenie, tolerancia a určite množstvo ďalších adjektív, ktorými by som mohla popísať zvyšok hárku.
Každý kto deti má, mi určite dá za pravdu, že život “pred deťmi” by už nevymenil ani za svet. Fráza “deti sú zmyslom života” nie je pre nikoho naďalej frázou, ale, skutočnosťou, že to tak naozaj je.
Je to najväčšia láska, ktorú zažívame a zároveň láska, ktorú dokážeme niekomu dať. Decká sú zdrojom toľkej pozitívnej energie, že odbehnutý polmaratón, alebo slnkom zaliata pláž je proti tomu šuvix. Je s nimi strašná sradna a všetky tie ich vtipné reči stoja za to, aby sme si ich písali. Keď náhodou ochorejú, tak by sme dokázali vlastné zdravie vymeniť za to ich a keď opäť vyzdravejú, ďakujeme “bohu”, že to bola iba nádcha. Sme na nich hrdí, keď niečo sami dokážu, pričom tá hrdosť je najväčšia na svete. Keď spinkajú, tak sa na nich z láskou a nehou pozeráme a čo najcitlivejšie prikrívame tie ich malé nohy perinami.
ALE!!!
Zároveň je to najväčšia makačka, akú som doteraz zažila. Myslím tým každodennú starostlivosť a výchovu. Je to nekonečný sled úkonov, ktoré nikdy nekončia a nedajú sa urobiť v predstihu a odškrtnúť si ich ako dokončené. Harmonogram povinností je od 06.00 rána do 21:00 večera, 7 dní v týždni a 365 dní v roku. Občas aj s nočnými zmenami, za ktoré nemáte nárok na náhradné voľno. Taký víkend považujem za “najväčšie peklo”, lebo to ste animátor, nosič, opatrovateľ, ošetrovateľ, kuchár, upratovačka, práčka, žehlička, šofér, kamarát a rodič v jednom. To sme zatiaľ stále iba v prakticko-výkonnej rovine, emočno-výchovné nasadenie je ďalšou, ešte náročnejšou kapitolou.
Vzdávam veľkú poklonu a rešpekt všetkým rodičom, lebo mať deti, je síce super, ale je to drina.
Dostávam sa k pointe: od kedy mám deti, milujem NEDELE PODVEČER, lebo pre všetkých nás rodičov, konečne začína víkend.
Húráááááááá za oddychom do práce!
Andrea