Úsmev, alebo návod na krajší deň
Minulý piatok som stretla známeho, ktorý je pre mňa typický “sunny boy”. Poznám ho naozaj veľmi povrchne, ale musím povedať, že vždy keď ho náhodne stretnem, má dobrú náladu, úsmev v očiach a čo je naozaj veľmi poučné, teda aspoň pre mňa, vždy, ale naozaj vždy, začne “small talk”: „…tak čo, ako? Dobre, nie?“
Iný deň, raz pri raňajkách sa ma môj syn spýtal: „Mami Ty máš zlú náladu?“ A ja že: „Prečo?“, „Lebo sa mračíš.“ A objal ma. Usmiala som sa a určite som potom mala dobrú náladu a úsmev počas celého dňa.
A celkom iný deň, dokonca niekoľko rokov dozadu iná príhoda. Šla som razantným krokom cez Hlavné námestie a aj napriek slnečnému počasiu a mojej krátkej sukni som pravdepodobne nemala najšťastnejší výraz, pretože šiel oproti mne jeden pán a ten na mňa s úsmevom prehovoril: „Taká pekná a taka zachmúrená, trošku sa usmejte!“ Usmiala som sa, dokonca som sa rozosmiala, lebo mi to prišlo vtipné a milé zároveň.
Podobných príhod mám viac a som za ne neskutočne vďačná, lebo mi prinesú “bezdôvodný” úsmev na tvári kedykoľvek a kdekoľvek. Sú to vlastne také moje kotvičky “šťastia”.
Prajem Vám, aby ste mali pekných, milých stretnutí s usmiatymi ľuďmi každý čím viac, lebo potom je aj ten deň oveľa krajší.
Pozdrav z už slnkom zaliatej terasy, Andrea